Prosím, Vrať se [30.kapitola] - 4.část

3. března 2015 v 13:10 | Emm |  » Prosím, Vrať se






Schmatol som svoj telefón z vrecka bundy a niekoľkokrát za sebou skúšal vytočiť Kristínku, ktorá však na má volanie reagovala púhym típnutím všetkých hovorov.
Propadával som panike a skúšal som to ďalej, keď mi prišla od kontaktu MOJE KRISTÍNKAspráva, v ktorej stálo len jednoduché:
Už mi nevolej a o nic se nepokoušej. Skončili jsme.

Sa strhaným a podmračeným výrazom som so zúfalstvom v očiach čítal tých pár slov, ktoré mi napísala a cítil som niečo, čo som ešte nikdy v živote necítil.
Možno to bola zmes zdrvení, viny, absolútneho zúfalstva a uvedomenie si, čo som urobil zle, čo bolo takmer všetko.
Musím to skúsiť nejako napraviť a pokúsiť sa to vysvetliť, predsa jej nemôžem nechať odísť. Nemôžem prísť o niekoho, kto je vo všetkých ohľadoch tak úžasný. To vďaka Kristýnce som sa posledné dva roky cítil šťastný a každučký deň zažíval niečo nové, dosiaľ nepoznaného. To jej zásluhou som sa začal meniť a snažiť sa byť tým, koho potrebovala.. Lenže práve v tomto bode som zlyhal a nedokázal ho doviesť do konca.
Do pekla so mnou! Ešte teraz si za zatvorenými viečkami spomínam na tú nechutnú chvíli, keď som prvýkrát trávil noc mimo náš byt v Prahe v jednom klube s nejakou dievčinou. Nepamätám si toho veľa, ale možno o to je to horšie...
Vybavujú sa mi tie ďalšie noci, kedy som utekal pred svojím zpytujícím sa svedomím a vyčítáním si toho, že som sa očividne opil tak moc, že som si nepamätal ďalší priebeh onoho večera a o to horšie, ani noci. Keď som sa ráno zobudil s šialenou opicou v nejakom hotelovej izbe, nemal som ani tušenie, čo sa stalo. A možno práve to bol dôvod, prečo som sa nasledujúce dni radšej vykrádal z domu a trávil je v krčme. Nedokázal som sa pozrieť Týnke do očí po tom, čo som si nebol istý, čo som to vlastne urobil. Mučilo ma to tak dlho, že som jej nakoniec nemohol povedať pravdu, o čom som uvažoval, a vysvetlil jej to len mnohými starosťami s kapelou a ostatným.
Nemohol som skrátka dopustiť, aby pojala podozrenie, že som jej podviedol, čo sa pravdepodobne stalo. Ja idiot to vtedy nechcel. Nechcel som po najkrajším roku a pol, kedy nám to skvele fungovalo, zničiť náš vzťah, sklamať jej, prísť o ňu… Tak som sa radšej sám skrýval pred tou hroznou realitou, že som ten najhorší hajzel na celom tomto posratom svete.
O tomto som Kristýnce nikdy nepovedal. Bál som sa, pretože som vedel, že cez to by vlak nešiel a ja by som o nej prišiel počas sekundy. Ona bola zásadová, nikdy nerobila chyby a nemala tienistú stránku, ktoré musela a chcela vzdorovať, hoci sa to cez všetku snahu moc nedarilo. Bola pravý opak mňa. A možno práve preto som si ju nezaslúžil, aj keď zo mňa robila lepšieho človeka. Vari sa nehovorí, že protiklady sa priťahujú? Možno je na tom niečo pravdy a ja mal to šťastie s ňou byť šťastný práve preto, že mala všetko, čo ma chýba, a ešte oveľa viac.
Kiež by som to nikdy neurobil. Kiež by som mohol vrátiť tú noc, kvôli ktorej som sa potom pár nocí neobjavil doma a zabezpečiť, aby sa to vtedy nikdy nestalo. Všetko by bolo oveľa ľahšie a ja by som určite odvtedy nemal v mysli zasiateho toho malého hlodajícího červíčka neistoty, zúfalstva a sklamania zo seba samého. Možno preto som sa potom párkrát dopustil tých hrozných vecí, ktoré som pred ňou tajil a Týna sa o nich nikdy nemala dozvedieť.
Nechcel som jej podvádzať. Nechcel som zničiť to, čo medzi nami bolo a už vôbec som nechcel, aby som o nej prišiel. S ňou som mal všetko, čo si môže chlap priať, lenže ja hlupák na to nebral ohľady a keď ma chlapci s Majkou nestrážili, párkrát som sa opil do nemoty, nechal sa baviť nejakú slečnou a nie vždy som to svedomito ukončil predtým, než k niečomu došlo, čo som si potom vyčítal.
Si taký idiot! Nečuduj sa, že ťa opustila, veď si nič iné nezaslúžiš! hovorila ku mne tá zodpovednejšia časť ma, ktorá bola momentálne stiesnená kdesi vzadu.
Nevážil som si toho, čo som mal, a nemal som dosť síl na to, aby som sa zmenil a definitívne polepšil, kým som mal príležitosť. Hovorí sa, že takto je to vždy, nie? Človeku vždy dôjde to najdôležitejšie až moc neskoro ...
Z ľutovanie seba samého ma vyrušili kroky po schodoch a následné zašramocení u dverí, ktoré sa pomaly otvárali.
S náhlu nádejou, že sa Kristýnka vrátila, pokojne hoci len preto, že niečo zabudla, čím dostanem šancu na to, začať sa najprv šialene ospravedlňovať, potom radšej všetko priznávať a následne prosiť o odpustenie. Rozhodol som sa, že sa všetkým, čo sa vtedy stalo, vyjdem najavo a priznám, že som párkrát nebol zrovna pri zmysloch, aby sme medzi sebou mali raz pre vždy jasno a moje chyby ma tak už ďalej neužíraly. Možno to bude zlé a ona ma bude nenávidieť ešte viac, ale viem, že si najviac váži práve úprimnosti... A dúfam, že keď sa budem dostatočne snažiť, niekedy v budúcnosti mi odpustí.
Rýchlo som vyskočil na nohy a hnal sa za Týnkou. Toľko sa mi uľavilo, že som to ešte stihol a mám šancu jej to vysvetliť a odprosiť ju na kolenách, ak to bude potrebné. Náhlo som presně vedel, čím začnem. Musím jej dostať späť, či už to bude trvať akokoľvek dlho.
Lenže do dverí namiesto nej vstúpila Mária.
"Sakra," zaklial som sklamane a skleslo zároveň. "Myslel som, že si Týna."
Na Majině tvári sa objavil náznak opovrhnutie a hnevu. "To naozaj nie som. Tá totiž asi tak pred desiatimi minútami odišla do nejakého hotela, aby zajtra odišla domov, pretože môj hlúpy brat je naprostý imbecil a všetko skazil, ty blbec!"
Povzdychol som si a skleslo som si sadol späť na posteľ, pričom som si všimol fotografie na mojom nočnom stolíku, na ktorú som rád pozeral, keď som nemohol zaspať a zrovna pri sebe Kristýnku nemal.
Teraz som si však všimol respektíve len prázdneho rámčeka, pričom môj pohľad padol na dve polky pohodené na posteli.
Zdvihol som tu, na ktoré bola Týnka. Krásne sa usmievala a v jej očiach bola vidieť spokojnosť, vrelosť a láska, ktorú som tam videl zakaždým, keď som sa do tých krásnych očiach pozrel. Z tej, na ktorej som bol ja, sršalo to isté. Spokojnosť a úplná uvoľnenosť, šťastie a láska, čo bolo práve to, čo som zažíval len s ňou.
So zvesenými ramenami som sa pozeral na polovicu tej fotky, ktorú som žmolil medzi prstami a zdrvený potom zdvihol pohľad, aby som sa so zúfalstvom pozrel na svoju sestru, ktorá určite moc dobre vedela, ako sa cítim. Ale tiež som chápal, že je na mňa naštvaná, pretože s tým, čo som urobil, som nezranil len Týnku, ale sklamal aj ju. A to isté bude platiť aj s rodičmi.
"Kristýnka bola to najlepšie, čo ma kedy stretlo.. A ja to všetko takhle zničil, kvôli svojou hlúposti," ľutoval som sám seba a vyčítal si to. "Som idiot, Maja, viem, že som to dojebal, ale ja to musím nejako napraviť. Musí mi predsa raz odpustiť, nie? Nie je to stratené nastálo, hej?" pýtal som sa zúfalo a hľadal u nej trochu pomoci.
"Vieš, brat, ono to bude chcieť čas, ak ti Týnka vôbec niekedy dá šancu na to, aby si to skúsil napraviť a vypočuje ťa.... Keď ťa videla s tou dievkou, došlo jej, že si jej klamal a podvádzal už predtým, keď ti verila a snažila sa všetky náznaky prehliadať len preto, že ťa toľko milovala. A ty si bol taký tupec, že si ju podvádzal.. Vážne si to robil a nebolo ti zo seba zle?"
Venoval som jej sarkastický pohľad. "Toto veľmi nepomáha."
Smutne si povzdychla a potľapkala ma po ramene. "Prepáč, Roman, ale teraz som jednoducho na strane Týny, pretože si si to zaslúžil. Ale rada by som ti pomohla, lenže to proste nejde... Nemôžem klamať a snažiť sa ťa upokojovať tým, že si nič neurobil a bude to v pohode, pretože ani ja by som nechcela chalana, ktorý by robil toto. A ja viem, že ty by si taky vyvádzal, keby som takého mala a chcel ho poriadne zmaľovať, takže sa čudujem, prečo si toto robil.. Myslela som, že už si sa zmenil a nie si tak sústredený na seba."
Založil som si hlavu do dlaní a zúfalo si vybavil všetko to, čo sme s Kristýnkou prežili. "Ja neviem, prečo som sa neovládal a nechal sa tými fanynkami tak zaslepiť... Veď som mal všetko, keď som bol s ňou," povedal som a v tú chvíľu som cítil, aké to je byť naozaj na dne. "Ale prisahám, že som to takmer vždy ukončil, než sa niečo stalo.. Len asi trikrát vrátane toho dneška, som to nejako neodhadol."
Maja, sediaci vedľa mňa, si vzdychla. "Neviem, či by toto pomohlo a vôbec by to chcela počuť," priznala s obavami a zvrašteným čelom, vďaka čomu som videl, že ma predsa len trochu ľutovala.
Akonáhle Maja odišla s tým, že ma na chvíľku nechá samotného a pripraví niečo na jedenie, napadlo ma, že by som mohol znovu siahnuť po telefóne.
Znovu som skúsil vytočiť Kristýnčino číslo, ale bezúspešne. Jedinou odozvou mi bola správa, pri ktorej pípnutie som sebou trhol a na okamih som mal nádej v to, že mi dá šancu to napraviť.
Keď som však prečítal jej znenie, cítil som sa hrozne. Znelo to tak definitívne, že som to jednoducho nezvládol a tresol prázdnym rámčekom o protiľahlú stenu. Hneď potom sa však namiesto úľavy dostavilo ešte väčšie zúfalstvo.

Je konec, Romane, tak toho už nech, nechci s tebou mluvit, takže mi už nevolej a nezkoušej to ani k rodičům. Co nejdříve se odstěhuji z bytu, takže nebude nic bránit v tom, abychom byt prodali. To za mě s tebou někdo vyřeší, kdykoliv se ti to bude hodit, Sbohem, Kristýna.

**
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Linka | 3. března 2015 v 17:04 | Reagovat

Ale nee, mně je jich obou tak líto :( Místy mám skoro slzy v očích... Nenech nás prosím dlouho čekat v tomto smutném bodě :(

2 Emm | 3. března 2015 v 21:37 | Reagovat

[1]: Jé, tak to je mi líto, že tě to rozesmutnilo, ale musím se přiznat, že na druhou stranu to pro mě moc znamená, protože ses do toho dokázala vžít přesně tak, jak jsem měla v úmyslu. :) Děkuju moc! <3
A jestli tě to uklidní, tak i já měla téměř slzy v očích, kdy jsem nějaké pasáže psala.. :D :)) No a neboj se, pokračování Vám připravím asi o něco dříve, abych Vás nenechala na tomhle bodě dlouho. ;)

3 Ennie | Web | 5. března 2015 v 19:49 | Reagovat

No já jsem ráda, že se zatím drží a nepadne mu hned kolem krku. Není to, zrovna hezký, co udělal :D. A jak jsem řekla, tak jsem to vážně dnes dočetla :D. Teď jen čekat zase na další části :D.

4 Emm | 5. března 2015 v 23:02 | Reagovat

[3]: Tak to jsem ráda, že jsi to zvládla! (y) :D No a Týně se nedivím, otázečkou teď je, jestli se vůbec Roman dočká toho, že mu padle kolem krku. :P

5 P. | Web | 6. března 2015 v 14:24 | Reagovat

Zpříjemnila jsi mi cestu autobusem ze školy, ale teda musím říct, že jsi to ukončila šíleně! :D Jsem napjatá..

6 Emm | 6. března 2015 v 16:03 | Reagovat

[5]: Hehe, tak to mě moc těší, že se líbilo a těšíš se :))) :D

7 Ennie | 9. března 2015 v 15:59 | Reagovat

No taky jsem si chtěla zpříjemnit cestu busem...a najednou nemám,  co cist :D

no abych byla upřímná, tak ani nevím,  jestli chci, aby mu skočila kolem krku :D. Urcite by bylo fajn, kdyby si tam dala trochu Tynky a blondacka  a pak mooozna nekdy v budoucnu...no nevim, jsem zvědavá, co sis na nás vymyslela a vymyslíš :D

8 Emm | Web | 10. března 2015 v 19:15 | Reagovat

[7]: Jé, tak to je mi líto, že jsi tu neobjevila další kapitolu na zpříjemnění cesty, ale neboj, co nevidět si zpříjemníš chvilku další části. :D A moc moc mě těší, že ses chtěla zabavit zrovna PVS, kočko, to jsi mě moc potěšila! :))

Jinak doufám, že jsi vážně zvědavá a bude to pro Vás všechny bomba, protože jsem to měla vymyšlené snad hned ze začátku, když jsem byla teprve u pár prvních částí. :P

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama