Prosím, Vrať se [32.kapitola] - 3.část

12. května 2015 v 11:11 | Emm |  » Prosím, Vrať se
Tak co, jste zvědavé, jak se v této zapeklité situaci Roman zachová a jak bude reagovat na tu nečekanou novinku, kterou se na konci minulé části dozvěděl, i když on je zrovna takový nestálý a přelétavý ptáček?? Já doufám, že ano, protože v dnešní části se to dozvídáme a zjistíme také ještě něco..
Doufám, že se Vám tahle část bude líbit a napíšete mi, jak budete bezprostředně po dočtení reagovat, zda Vás to překvapilo a co očekáváte a také jak se podle Vás vyvine příběh dál, co se stane a jak se s tím vlastně oba vyrovnají, co na to okolí a tak.. Zkrátka připište cokoliv Vás napadne, od Vašich teorií po Vaše přání, zkrátka cokoliv, moc ráda si to čtu a motivuje mě to k psaní, což teď budu potřebovat! :))

Ještě upozorňuji, že pro správný efekt je nutno mít přečtené předešlé části této kapitoly. :))

Příjemnou chvíli při čtení,
Vaše Emm








Vyvalil som na neho oči a div mi nespadla sánka.
Trochu som nepoberal to, čo sa mi snažil naznačovať, ale bol som v úplnom šoku. Striedalo sa vo mne prvotný zdesenie kvôli tomu, že som s dieťaťom nepočítal minimálne ešte tak desať rokov, lenže ono zdesenie však takmer ihneď vystriedala ohromná hrdosť a šialená radosť, ktorej vplyvom sa mi na tvári objavil široký úsmev neuverenie toho, aké mám šťastie.
"Ja budem otcom!" zašepkal som ako v tranze a v duchu si prehrával, ako veľmi vlastne mojim ušiam toto slovo lahodí.
Bez jediného ďalšieho slova mi odovzdal tehotenskú kartu spolu s maličkým obrázkom z ultrazvuku, na ktorom bolo to maličké. Podľa doktorových slov mala Kristínka túto tehotenskú kartu aj so snímkom z ultrazvuku v kabelke v čase nehody, to preto sa o tom tak rýchlo dozvedeli.
Skúmal som ten záber a ihneď som si všimol, že Kristýnčiným rukopisom bolo v rohu toho snímku dopísanie 4. měsíc, takže som vďaka tomu vedel, že vlastne naše malé nosila pod srdcom už niekedy v decembri, kedy sme oslávili druhé výročie.
Panebože.
Pocit viny na mňa náhle doľahol ešte viac. Čo som to sakra urobil? Veď v tú dobu, čo ma po koncerte načapala s tou blondínou, už zrejme bola tehotná..
Bože, preto jej nebolo niekoľko dní dobre a cítila sa zle od žalúdka ráno aj dopodledne. Dochádzalo mi to všetko veľmi pomaly, ale nakoniec predsa.
Do pekla, čo som to len urobil! V tú dobu sa už nemala preťažovať alebo stresovať a pritom ja som bol ten, kto jej k tomu dal ten najväčší dôvod.
Ale náhle zistenie, že budeme mať bábätko, mi dalo nádej v to, že nám Týnka dá novú šancu. Síce skutočnosť, že mi o svojom tehotenstve nepovedala a zarputilo ho odvtedy tajila pred všetkými, aj keď o tom sama dobre vedela podľa tej vyplnené karty, napovedala úplne o opaku. Lenže ja proste nechcel myslieť na to, čo bolo, ale na to, čo by mohlo byť. Čo bude. Pretože mi bolo jasné, že si nenechám ujíž príležitosť stať sa oteckom a utvoriť spoločne s Kristínkou a našim bábätkom šťastnú rodinu, po ktorej som síce podľa môjho predošlého úsudku nikdy netúžil, ale to len do tej doby, než som si túto situáciu naživo predstavil.
Ja a Kristýnka v pôrodnici, keď jej budem držať za ruku a naše malé vykukujúce prvýkrát na svet. Ten okamih, kedy si toho malého špuntika prvýkrát pochovám... Páni, netušil som o sebe, že som taký citlivka, ale tá predstava ma proste úplne očarila a dojala ako nejakú babu. Čo by som samozrejme pred chalanov nikdy nepriznal.
"Ja budem otcom!" zašepkal som znova zasnene a až prekvapivo spokojne, s návalom hrdosti v hrudi.
Doktor, ktorý u mňa stále stál sa však trochu ošil. Bolo vidieť, že je mu táto situácia naozaj nepríjemná, čo potvrdila aj jeho následná slová a neurčitý spôsob, ktorým sa mi snažil niečo ďalšie povedať. "Já.. Omlouvám se.. Opravdu nerad Vám tuhle zprávu říkám, obzvlášť když jste se o tom dozvěděl teprve před chvilkou, ale stalo se ještě něco."
Zdvihol som pohľad od tej fotografie z ultrazvuku, ktorá bola založená v karte, ktorú som doteraz držal a detailne skúmal. "Čo?"
Pán doktor ma súcitne potľapkal po pleci, keď sa to konečne rozhodol vysloviť. "Je mi to vážně líto, ale Vaše partnerka důsledkem té nehody potratila."
Potratila. Potratila.
Akonáhle som počul tie slová a došiel mi ich význam, stuhol som na mieste, z ruky mi vypadol ten záber aj karta a nezmohol som sa ani na jediné slovo.
Potratila. Potratila. Vaše partnerka důsledkem té nehody potratila. Potratila. Potratila.
"Nie. Nie," opakoval som.
Nie! Do pekla, nie! Veď som sa o tom dozvedel až teraz... Nemal som možnosť sa z toho radovať po jej boku. Povedať jej, že hoci sa mi to nepodobá, som neskutočne šťastný a na bábätko sa teším a ani náznakom toho neľutujem a v živote by som po nej nevyžadoval, aby sa toho malého vzdala, čoho sa možno bála a preto mi to nepovedala.
Aehh bože, copak už som nebol potrestaný dosť?
Prečo trestáš aj moju Kristinku, ktorú to určite zoberie ešte oveľa viac ako mňa, pretože s tým malým človiečikom prežívala už štyri mesiace?
Prečo len som vôbec niekedy urobil toľko hlúpostí?
Mohol som byť s ňou. Mohol som byť s nimi.
Mohol som zabrániť tomu, aby bola na tom danom mieste v ten osudný okamih, kedy sa to všetko stalo...
Ten okamih, kedy sme prišli o naše nenarodené dieťa.
Stál som tam, v bielej chodbe, ktorá bola cítiť tým nemocničnom zápachom dezinfekcia, nevnímal okolie a môj zničený a prázdny pohľad smeroval najprv niekam do blba, kdežto po chvíli padol na snímok z ultrazvuku pri mojich nohách.
Zohol som sa pre neho a zdrvený sa posadil na jedno z kresielok, bez toho aby som vnímal ľútostivý pohľad doktora, ktorý so mnou zrejme v túto chvíľu súcitil. Lenže nevedel, čo som to vlastne za hajzela. Nevedel nič o tom, čo ma od tejto chvíle bude už navždy užierať…
Prosím, nech je hlavne Týnuška v poriadku. A nech mi niekedy v budúcnosti dokáže odpustiť všetko, čo som urobil a svojou hlúposťou zavinil.
Nech mi odpustí, že moje hlúpe chlapčenské výstrelky viedli až k tomu, že sme stratili dieťa, ktoré pre nás mohlo byť novým začiatkom…
Kiež by dovolila, aby som sa jej všetko pokúsil vynahradiť a túto strašnú chvíľku prežiť s ňou, držať ju za ruku, dodával silu ísť ďalej a nehľadieť na všetko to škaredé, čo sa nám prihodilo. Spoločne sa predsa všetko prekonáva lepšie. A v tejto situácii to bude sakramentsky ťažké pre nás oboch, tak prečo sa nepokusiť na všetko zabudnúť. Kiež by to však bolo tak ľahké a išlo to…
Zničene som pozoroval ten záber, na ktorom bol malinký fliačik, ktorý znázorňoval naše dieťatko a všetko to na mňa doľahlo ešte oveľa väčšou silou.
Mali sme spolu mať bábätko. To bolo to jediné, na čo som dokázal myslieť, keď som zdrvený a úplne zničený sledoval ten čiernobiely záber s naším nenarodeným bábätkom.
Bol som náhle na samotnom dne, hoci som si ešte do dnešného rána nedokázal predstaviť nič horšie ako to, o čo už som prišiel, a to o Kristínku, išlo to a ja sa cítil ešte oveľa horšie.
Sedel som skrúšene na postrannom z kresielok v rade pri stene. Zhrbený s lakťami opretými o kolená a úplne zdeptaný som hypnotizoval tehotenskú kartu s Týnčinom menom v mojich trasúcich sa rukách.
Zavrel som na okamih náhle ťažké viečka, za ktorými sa mi zjavila predstava nás dvoch a potom tiež nás troch s tým malým uzliečkom a ja si pri tej predstave s mohutným povzdychom prejel neposlušné vlasy prstami. Bez toho aby som to mohol a chcel zastaviť, spod rias mi začali tiecť slzy. Založil som si tvár, na ktorej sa usadila bolestná grimasa do dlaní.
Nevedel som si rady.
Nikdy by som nepovedal, že by ma tak nadchla a dostala správa o tom, že budem ockom, pretože som jednoducho nebol ten typ, čo by túžil po deťoch a minimálne do štyridsiatich som o nich nechcel ani premýšľať, ak vôbec. Lenže teraz, keď viem, že som sa ním mal stať a byť spoločne s mojou milovanou Kristínkou rodičom toho úžasného malého človiečika, ktorého som si počas sekundy zamiloval, som zdrvený tým, že kvôli mojej hlúposti sme o neho prišli.
Do riti, ja som taký idiot!
Nikdy si to neprestanem vyčítať. Už navždy sa tým budem vnútri seba užierať a nebudem sa čudovať, keď z toho aj Kristínka bude viniť mňa, moja hlúpe správanie a zálety, kvôli ktorým bola vystavovaná stresu a ocitla sa sama, čo jej doviedlo k tomu, že o to malé prišla.
Všetko to bola moja vina a nečudoval by som sa, keby sa na mňa nemohla ani pozrieť, pretože som nám tým zničil život a zároveň zmaril život človiečku, ktorý bol vytvorený z nás dvoch.
Sakra, vôbec by som sa nečudoval, keby ma nenáviděla, pretože teraz presne viem, ako moc by ma neznášala... Ja sám sa totiž na seba nemôžem ani pozrieť, bez toho aby som pocítil odpor a nenávisť.
**
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 bebika | 12. května 2015 v 11:56 | Reagovat

Tak toto som nečakala :-( Ale aj tak by som im dala šancu, aby sa dali znovu dokopy. Veď Roman sa už z toho iste riadne poučil a iste sa zmení definitívne k lepšiemu.
A ak by mu náhodou Týnka neodpustila, tak by sa mohla dať dokopy s Igorom ;-).
Kapela by sa kvôli tomu iste nerozpadla, lebo Roman cíti vinu za všetko a urobil by pre Týnku čokoľvek, aby bola šťastná (keď aj s Igorom)...

2 Linka | 12. května 2015 v 12:41 | Reagovat

Ach jo, také jsem to nečekala :( Moc mě to mrzí, nutno říct, že Roman si za své zálety vybral daň, kterou bych mu ani náhodou nepřála. Ale za tohle nemůže...
Přála bych jim, aby se dali znovu dohromady, protože společně to zvládnou, ještě jen vymyslet, jak to udělat, aby mu Týnka znovu věřila, ale on teď dostal takovou facku, že už bude jako beránek. To snad uvidí i Týnka!

3 P. | Web | 12. května 2015 v 14:31 | Reagovat

Já jsem teda doufala, že dítě bude v pořádku.. představa, že by se Roman měl starat o dítě je totiž docela vtipná :D A hlavně ať už se Týnka probudí a mluví s Romanem! :D

4 Emm | Web | 14. května 2015 v 0:07 | Reagovat

[1]: + [2]: + [3]: Jé, tak to mě mrzí, že jste z toho všechny tak smutné, holky, ale snad se o to víc těšíte na to, jak to s těmi našimi oblíbeni nakonec dopadne. :))

[1]: No, abych se přiznala, tak jsem ráda, že tě to překvapilo, i když to tedy pro naše milé postavy není rozhodně nic lehkého, to je jasné.. Ale určitě to nějak překonají, takže doufám, že se těšíš na pokračování. :))
A ta tvá domněnka o Igorovi je velmi zajímavá, s ním by se asi nemusela bát nevěry, podle toho, jak na nás ten náš zlaťounký Igor působí, viď. :) A to, že Roman by pro dobro Týnky udělal teď už zjevně cokoliv, to jistě není daleko od pravdy! :)

[2]: No to máš naprostou pravdu, sice za to ten náš hoch nemůže, ale teď je z toho pěkně zdrcený, protože si to klade za vinu a vyčítá si, co všechno Týnce způsobil svou hloupostí a nerozvážností.. Teď už by jistě sekal latinu, kdyby mu dala další šanci.. ;) A možná by to bylo opravdu lepší, přesně jak říkáš, vždyť ve dvou se to lépe táhne, obzvlášť něco takového. Tak snad tě ta Týnka poslechne! :))) Kdyžtak jí otevřeš oči, ne? :D

[3]: Jó, to by bylo asi přímo k popukání! :D A je pravda, že by bylo asi zábavné vidět, jak se k tomu náš (bohužel skoro) novopečený tatík postaví..  Ale nezoufej, vždyť nic není ztraceno a po letech k nim třeba zavítáme v rámci nějaké jednorázovky, pokud mu teda Týnka odpustí a bude s ním po probuzení opravdu mluvit. :P :))

5 Ennie | Web | 21. května 2015 v 17:01 | Reagovat

Dy uz konene budou nejake vesele kapitoly? Ale je tu naděje,  ze se dockam blondacka i kdyz asi tezko :D.

6 Ennie | Web | 21. května 2015 v 17:10 | Reagovat

Boze, ten tablet...

*kdy
*konecne

7 Emm | 21. května 2015 v 17:55 | Reagovat

[5]: + [6]: Neboj, však veselé zase budou, jen bylo třeba taky trochu překážek, však v životě to taky nejde tak lehce.. :D No jo, měla jsem deep chvilku, tak jsem si na tom postavila základ povídky, ale tak snad se Vám tahle zápletka a zvrat alespoň trochu líbí. :)))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama